Jelšové stromy (Alnus spp.) sa často používajú v projektoch opätovného zalesňovania a na stabilizáciu pôdy vo vlhkých oblastiach, ale v obytných krajinách ich zriedka vidíte. Škôlky, ktoré uspokojujú domácich záhradníkov, ich zriedka ponúkajú na predaj, ale keď ich nájdete, tieto pekné rastliny vytvárajú vynikajúce tiene a tienenie kríkov. Alders majú niekoľko charakteristických prvkov, vďaka ktorým sú zaujímavé po celý rok.
Identifikácia olšového stromu
Najjednoduchší spôsob, ako spoznať jelšu, je podľa jej výrazného málo plodného tela, ktoré sa nazýva strobil. Objavujú sa na jeseň a vyzerajú ako šišky dlhé 1 palec (2,5 cm). Strobily zostávajú na strome až do nasledujúcej jari a malé semená podobné orechu, ktoré obsahujú, dodávajú zimné krmivo pre vtáky a malé cicavce.
Samičie kvety na jelši stoja na koncoch vetvičiek vzpriamene, zatiaľ čo samčie kačice sú dlhšie a visia dolu. Jehlice pretrvávajú do zimy. Akonáhle sú listy preč, dodajú stromu jemnú ladnosť a krásu a zjemnia vzhľad holých konárov.
Ďalším spôsobom identifikácie jelše sú listy. Listy vajcovitého tvaru majú vrúbkované okraje a výrazné žilky. Stredná žila prechádza stredom listu a séria bočných žíl vedie od stredovej žily k vonkajšiemu okraju, sklonených k špičke listu. Listy zostávajú zelené, kým na jeseň nespadnú zo stromu.
Ďalšie informácie o jelšových stromoch
Medzi rôzne druhy jelše patria vysoké stromy s jednoduchými kmeňmi a oveľa kratšie, mnohokmeňové exempláre, ktoré je možné pestovať ako kry. Druhy stromov dorastajú do výšky 12 až 24 metrov a sú medzi nimi červené a biele jelše. Tieto dva stromy môžete rozlíšiť podľa listov. Listy na červenej jelši sú po okrajoch pevne zvinuté, zatiaľ čo listy na bielej jelši sú plochejšie.
Sitka a jelša tenkolistá dosahujú výšky najviac 7,5 stôp. Môžu sa pestovať ako veľké kríky alebo malé stromy. Oba majú viac stoniek pochádzajúcich z koreňov a môžete ich rozlíšiť podľa listov. Sitky majú veľmi jemné zúbkovanie pozdĺž okrajov listov, zatiaľ čo jelše tenké majú hrubé zuby.
Jelša môže extrahovať a využívať dusík zo vzduchu rovnakým spôsobom, ako to robia strukoviny, ako sú fazuľa a hrach. Pretože nepotrebujú dusíkaté hnojivá, sú ideálne do oblastí, ktoré nie sú pravidelne udržiavané. Alders sú vhodné na mokré stanovištia, ale pre ich prežitie nie je potrebná dostatočná vlhkosť a môžu sa im dariť aj v oblastiach, kde je občasné mierne až mierne sucho.
